Tradičné farmárčenie podľa našich starých rodičov dnes
Jaroslav Valka spolu so svojim bratom pristupuje k pestovaniu zeleniny skutočne so srdcom. Poživeň najskôr plnila stoly rodiny a najbližších, no dnes je ekologická zeleninová farma známa najmä vďaka svojim zeleninovým debničkám, ktoré ponúkame aj na našom e-shope mojtrh počas sezóny.
Jaroslav nám v rozhovore porozprával nielen o svojich farmárskych začiatkoch, ale aj o tom, v čom sa dnešné moderné farmárčenie líši od farmárčenia našich starých rodičov a prarodičov.
Jaroslav, povedz nám, ako vôbec vznikla samotná farma Poživeň? Je farmárčenie vaša rodinná tradícia, ale budeš jej zakladateľom ty? :)
Samotný názov Poživeň používala už naša stará mama, ktorá týmto výrazom označovala jedlo, ovocie a zeleninu alebo niečo, na čom si veľmi dobre pochutila. Samotná farma vznikala postupne. Keďže sme my sami chceli zdravé a kvalitné jedlo, začali sme sa zaoberať pestovaním zeleninky a ovocia pre vlastnú potrebu a spotrebu. Samozrejmé pre nás bolo, že sme zeleninku chceli pestovať bez chémie, tak čisto ako to ide. Nadchli sme sa pre permakultúru a týmto smerom sme sa aj vydali. Bavilo nás to, zeleninke sa darilo a po niekoľkých sezónach jej bolo viac ako sme dokázali sami spotrebovať. Začali sme vyrábať zeleninové debničky a posúvať ich ďalším záujemcom o bio domácu zeleninku. Postupne sme najskôr zväčšovali našu záhradu a neskôr dokúpili pozemok, na ktorom budujeme farmu Poživeň.
V čom je dnešné farmárčenie iné ako kedysi, za čias sedliakov, ktorí obrábali polia v Hlbokom?
Rozdiel oproti minulosti je obrovský. Aj ked sa niektoré činnosti nezmenili, je naozaj veľa rozdielov, či už v tom, k akým informáciám a v akom čase máme prístup, na akej pôde hospodárime, v akom ekosystéme, aké nástroje a stroje máme k dispozícii, akú spoločenskú pozíciu máme oproti sedliakom kedysi a podobne. Keby som to mal trošku konkrétnejsie popísať, tak napríklad, my oproti minulosti nededíme hospodárenie, postupy a informácie z generácie na generáciu, tak ako to bolo zvykom. Naproti tomu máme ale prístup v reálnom čase k informáciam z celého sveta. Príroda je v úbohom stave a o stave pôdy je aj škoda hovoriť. Keďže je pôvodný ekosystém narušený alebo možno nadobro zničený, ľahko sa premnoží nejaký škodca, či prídu noví, nové choroby.. Počasie je nepredvídateľné, či už sa jedná o zmeny ročných období, teplotné extrémy alebo suchá. Máme ale za to rôzne technické vymoženosti a možnosti, ako si prácu uľahčiť. Stroje o ktorých sa starým sedliakom ani nesnívalo. Sedliaci boli ťažko pracujúci ľudia, ale v spoločenskom rebríčku boli takýto ľudia dosť vysoko a za svoju námahu mali náležité odmeny. Dnes ludia pracujúci v poľnohospodarstve a farmári sú na tom opačne.
Ako môžu pomôcť pri riešení degradovania pôdy malé rodinné farmy, ako je tá vaša?
Malé rodinné farmy, teda ich majitelia a rodina, majú v prevažnej väčšine vybudovaný vzťah k prírode a hlavne k pôde. Snažia sa na nej hospodáriť tak, aby ju ďalším generáciám odovzdali ešte v lepšej kondícii, ako ju dostali. O pôdu sa staráme, zlepšujeme jej kondíciu, budujeme ju. To je výrazný rozdiel oproti veľkofarmárom, ktorí využívajú pôdu len ako nástroj k zarábaniu peňazí a vôbec ich nezaujíma stav prenajatej pôdy za 5 rokov, nieto ešte za 100. S pôdou ani neprídu do priameho kontaktu, robia pre nich ľudia ktorým je to už úplne jedno, hlavne aby si zarobili. S tým je spojená nielen degradácia pôdy, ale celková devastácia prírody a života v nej.
Ako hodnotíš tohtoročnú úrodu?
Tohtoročnú úrodu bohužiaľ u nás poznačilo už od skorej jari extrémne sucho. Boli nadpriemerne vysoké teploty a podpriemerné zrážky. Všetko vyvrcholilo v júli a v auguste, kedy sme už nemali ani dostatok vody na zavlažovanie, čo niektoré druhy zeleniny výrazne spomalilo a už nestihli dorásť. Samozrejme sme si zobrali ponaučenie a ďalšie, aj ked suché roky budú lepšie.